Bez vás sa do neba nedostanem

Je veľa kníh o hrdinoch, ktorí bojovali s totalitou, väznením alebo zachránili životy prenasledovaných. No táto kniha je venovaná kňazovi Braňovi Bukovskému, ktorý už svoju kňazskú službu prežíval v slobode a venoval sa „len svojim povinnostiam“. Zanechal po sebe neustále sa obnovujúce, živé a fungujúce spoločenstvá. Čo živí tento prameň, že z neho môžeme neustále čerpať? Ako je možné, že dielo také nenápadné zanechalo takú hlbokú stopu v srdciach ľudí? Odpoveď som našiel v texte Alessandra D‘Aveniu publikovanom na Postoji, kde je aj citát z knihy Maľovaný závoj od Somerseta Maughama: „Pamätaj, že plnenie povinností nie je ničím a že ich plnením si nezískaš viac zásluh ako umývaním rúk. Jediné, čo sa počíta, je láska k povinnosti; keď sa v tebe láska a povinnosť zjednotia, budeš v stave milosti a budeš sa tešiť zo šťastia, ktoré prevyšuje každé chápanie.“ Tu je kľúč k pochopeniu Braňovho života. Pragmatik by povedal, že si len zodpovedne a svedomito plnil svoje povinnosti. Kto vidí za závoj pragmatizmu, vidí svätého muža súčasnosti, spaľovaného láskou ku každému a ku všetkému, čo pred neho Boh denne predkladá. A práve toto nás, ktorí sme Braňovu pastoráciu zažili, stále priťahuje. O jeho inšpirujúcom živote sú svedectvá a príbehy v tejto knihe. Potrebujeme čoraz viac svätých mužov každodennej rutiny, ktorí deň čo deň opakujú Bohu svoje „áno“.