#44 Avramova mohyla

Predstavte si túto scénu: Ste v tichom, pustom kraji. Okolo vás nie je nič, iba šíra krajina. Stojíte na vrchole starovekej mohyly a napriek horúcemu letnému slnku vám po chrbte prechádza intenzívny mráz. Okolo seba cítite zvláštne prúdenie, akoby vás chcel niekto chytiť za rameno, akoby sa vám niekto prihováral. Ale vôkol niet ani živej duše.

Staroveká mohyla v katastri dnešnej obce Palárikovo bola tri tisícročia dozadu miestom, kde sa stretávali duchovia minulosti a prítomnosti. V časoch jej vzniku ešte Palárikovo Palárikovom nebolo. Nežili tu ani Slovania, ani Maďari, ani bájni Kelti, ktorí sem prišli až o dlhé stáročia neskôr. Kto teda boli jej tajomní stavitelia? Akým jazykom sa zhovárali? Čomu verili a prečo postavili mohutnú mohylu práve na tomto osamotenom mieste? Odpovede na podobné otázky si dnes môžeme už len domýšľať. A ani príbehy, ktoré sa tu až do 70. rokov minulého storočia odohrali, už nemá kto spoľahlivo prerozprávať. Iba ak... Magickú skúsenosť s mohylou zažil Michal so sestrou Emou, a to v čase, keď boli deťmi. Príbeh sa odhodlal vyrozprávať až v dospelosti. Poslúžil ako strašidelná rozprávka na dobrú noc jeho vlastným deťom.

CREDITS || Scenár: Juraj Raýman | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová